Tu nájdete materilály k vzdelávaniu v oblasti bežeckého lyžovania, napríklad ako správne navoskova?, aké lyže vybra?, aká je správna d?žka lyží ?i palíc a pod.

AKO ZA?A??

Materiálne vybavenie                

Lyže – lyže sú základ pre každého bežkára, preto je ve?mi dôležitý ich správny výber. Pri výbere lyží je najpodstatnejšie vedie?, aký spôsob chceme využíva?, klasický alebo kor?uliarsky. Poznáme aj takzvané univerzálne lyže, ktoré sa dajú využíva? na oba spôsoby, ale vo vrcholovom športe sa nevyužívajú no na turistiku sú vhodne, aj ke? pocit zjazdy ur?ite nie je taký, ako na lyžiach, ktoré sú na daný spôsob behu ur?ené. Klasické lyže sú dlhšie zhruba o 10 - 15 cm oproti kor?uliarskym lyžiam. Majú na sk?znici mazaciu zónu, kde sa nanáša stúpací vosk, ktorý umož?uje odraz vpred oproti kor?uliarskym lyžiam, ktoré malú len sklzovú zónu. Sklzová zóna sa nachádza aj na klasických lyžiach a to v prednej a zadnej tretine lyže, uprostred sa nachádza mazacia zóna. Pri turistických klasických lyžiach sa mazacia zóna nevoskuje, pretože sa skladá zo šupín alebo vlniek, ktoré umož?ujú odraz a nahrádzajú stúpacie vosky. Tvar lyže je približne rovnaký líši sa len tvar špi?ky lyže, kde klasická ma špicatejšiu špi?ku a kor?uliarska oblejšiu a kratšiu špi?ku. Šírka lyže je rovnaká pri oboch druhoch lyží. Cena lyží sa pohybuje od 30 € - do 400 €. Je potrebné sa poradi? s odborníkmi ak chcete kvalitnú lyžu lebo nie tá najdrahšia lyža znamená kvalitu a mnohí predajcovia v obchodoch na bežkách ani nestáli, preto sme tu my a k?udne sa na nás obrá?te.

Klasické lyže a ich výber – ak chcete lyže na turistiku do neupraveného terénu mala by by? širšia ako preteková lyža a vä?šinou by mala ma? šupiny, aby ste nestrácali ?as s voskovaním. Ak však chcete pretekovú lyžu treba rozlišova? lyžu pod?a teploty (PLUS – teplé snehy do – 5 °C, S-TRACK od + 5°C do – 10 °C,COLD od -5°C) pri zna?ke Fischer. Podstatná je aj tvrdos? lyže ak ste ?ažší tak je lepšie si kupova? tvrdšie lyže ak ste zase ?ahší tak mäkšie lyže, pretože ak lyžu dostato?ne nepretla?íte tak mazacia zóna nedokáže dostato?ne pri?nú? ku snehu prípadne ak na mäkkú lyžu pôsobíte ve?kým tlakom (?ažký ?lovek) tak pri jazde v jednooporovom postavení (jazda na jednej lyži) vzniká ve?ké trenie – odpor a vznikajú straty energie, ktorých pri behu na lyžiach ?asto nie je nazvyš . Zna?ku lyží Vám nebudem odporú?a? pretože mám skúsenosti len s jednou a som spokojný. Treba zváži? finan?né možnosti a cie? Vášho lyžovania ak to chcete robi? rekrea?ne sta?í Vám aj jeden pár lyží no ak chcete absolvova? preteky je dobré ke? si pretekár má z ?oho vybra?. Samozrejme aj turisti by mali radšej zainvestova? do kvalitnejšej lyže lebo pocit z jazdy je dôležitý a ?asto motivujúci. D?žka lyží závisí od výšky lyžiara ak je jeho výška 175 cm lyže by mali by? vysoké 200 cm ak má lyžiar 190 cm výška lyží by mala by? 210 cm ?o je najvyššia možná výška lyží. Toto sú teoretické ?ísla, ale vä?šinou je to v praxi podobne.

Kor?uliarske lyže a ich výber – jazdí sa vä?šinou na tvrdých lyžiach prípadne na stredne tvrdých, závisí to od typu snehu, ak je sneh tvrdý sta?ia stredne tvrdé lyže a naopak. D?žka lyží nie je tak dôležitá ako pri lyžiach na kor?u?ovanie ale zvä?ša je o 10 cm vyššia ako je výška lyžiara. Na sk?znicu sa nanášajú len sklzové vosky nikdy nie stúpacie vosky pokia? nejde o univerzálnu lyžu, preto ak chcete lyžu vyslovene na kor?u?ovanie nesmie ma? ur?ite šupiny ani zdrsnený stred sk?znice. Niektoré firmy robili mierne zagu?atené sk?znicu, niektoré majú 2 žliabky (drážka v strede lyže, ktorá je vedená osou lyže), dokonca mali mierne karvingové krivky na špi?ke a pätke lyže, myslím si že je to len marketing a výraznejší vplyv na kvalitu jazdy to nemá.

 AKO ZA?A??? 

Voskovanie lyží pri klasickej technike v behu na lyžiach. 

                Správne navoskovanie lyží tvorí ve?mi dôležitú zložku výkonu v behu na lyžiach. ?asto z médií po?úvame, že zlyhal servis, nešli lyže. Nie sú to výhovorky ako si mnohí myslia. Zamyslime sa sedliackym rozumom, ak zvä?šíme trenie medzi snehom a lyžou zvä?ší sa odpor, to znamená, že sa sklzné vlastnosti lyží znížia a lyžiar musí vynaloži? vä?šie úsilie, ako tí, ktorí majú sklznejšie lyže. Pretekám už 18 rokov a z praxe potvrdzujem, že sklzné vlastnosti lyží, voskovanie sú podstatnou zložkou športového výkonu v behu na lyžiach. Myslím si, že je jedno ?i ste vrcholový alebo rekrea?ný bežec na lyžiach, pocit na lyžiach zohráva ve?kú úlohu, umoc?uje nám celkový pocit z behu, ktorý by nám mal prináša? rados?. Správne navoskovanie a výber lyží Vám umožní beža? o 10 % rýchlejšie a ušetrí Vám ve?ké množstvo síl. 

                Pri klasickej technike sa na sk?znici lyže nachádza stúpacia zóna (mazacia zóna), na ktorú sa nanášajú stúpacie vosky, táto zóna tvorí asi 1/3 z celkovej d?žky lyže a nachádza sa v strede lyže. D?žka stúpacej zóny závisí od tvrdosti lyže a hmotnosti pretekára ako dokáže pretla?i? lyžu, ke? na nej stojí. Ostatné 2/3 lyže tvorí sklzová zóna, kde sa nanášajú vosky (parafíny, prášky) na zlepšenie sklzových vlastností lyže. Kolmý tlak na lyžu spôsobuje trenie medzi sk?znicou a snehom ?o zabezpe?í možnos? odrazu priamo vpred. ?ím kratšia je odrazová zóna pri rovnakej tvrdosti lyže, tým je lyža sklznejšia, a zárove? menej stúpavá (je ?ažšie sa z nej odrazi?), preto treba nájs? tú správnu kombináciu voskov, aby bola lyža dostato?ne stúpavá a sklzná.

                Fyziologický princíp voskovania - pri sklze vzniká tlakom a trením teplo, ktoré roztápa snehové kryštály a vytvára ve?mi jemnú vrstvi?ku vody za lyžou v stope, ktorá trenie pri sklze zmenšuje. Táto mikroskopická vody v stope za lyžou okamžite zam?za a vytvára ?adový povlak. Ak teplom vznikne vrstvi?ka vody, zvyšuje sa pri?navos? sk?znice k snehu, trenie má charakter kvapalného trenia.

                V tomto ?lánku sa budeme venova? len stúpacím voskom, sklzové vosky preberieme pri voskovaní lyží pre kor?uliarsku techniku, už v nasledujúcom ?lánku.

Základné delenie stúpacích voskov :

Druhy voskov a ich použitie - Podkladové vosky plnia funkciu spojiva medzi sk?znicou a použitým voskom pre jazdu a odraz.

- tvrdé vosky sa používajú na nový - prachový sneh, ktorý má ostré kryštály.

                svetlo-zelený        - pri teplotách - 10°C až -15°C.

                zelený                 - pri teplotách - 5°C až - 10°C.

                modrý                  - pri teplotách - 1°C až - 5°C.

- mäkké vosky sa využívajú pri staršom snehu, ktorý má kryštály zaoblené a mäkšie.

                fialový                 - okolo 0°C

                ?ervený               - pri 0°C až +4°C

                žltý                     - pri mokrý ?erstvý sneh ("mydlo")

- tekuté vosky sa používajú pri voskovaní sk?znic na starý, zrnitý alebo mokrý sneh, ktorý má kryštály silne degenerované a oblé.

                zelený                 - na hrubozrnný ?adový sneh a ?ad do - 20°C.

                modrý                  - na ?adovú stopu, ?ad do - 20°C.

                fialový                 - na ?adovú stopu, zmrznutý sneh 0°C až -2°C.

                žltý                     - na mokrý sneh, ?erstvý sneh.

                ?ervený               - na mokrý a starý sneh.

                strieborný             - na z?adovatený sneh a starý a mokrý sneh so

                                             špinavou stopou.

                ?ierny                  - na ve?mi mokrý sneh, vodnatú stopu.

                univerzál              - na z?adovatený, starý sneh, premrznutý sneh,        

                                            -4°C až +2°C. 

Verím, že náš ?lánok Vám pomôže pri správnom výbere voskov a stretneme sa ?oskoro v bežeckej stope, Biela stopa za?ína už o necelý týžde? a ja tam budem, verím, že aj vy. V prípade akýchko?vek otázok sa obrá?te na náš tím www.nordicacademy.sk , kde Vám radi poradíme a odpovieme.

 Autor : Peter Žiška (www.nordicacademy.sk)

Voskovanie lyží  na kor?uliarsku   techniku

V prvom rade si treba uvedomi?, že lyže na kor?u?ovanie nemajú stúpaciu zónu, a preto sa zameriavame len na sklz lyží. Sklzová zóna kor?uliarskej lyže je po celej d?žke sk?znice, preto sa vosk (parafín, prášok alebo urých?ova?) nanášajú po celej d?žke lyže. Lyže pred voskovaním treba dôkladne vy?isti? špeciálnym ?isti?om na odflórovanie, aby sme sk?znicu zbavili ne?istôt. Následne musíme lyžu vykefova?, najskôr tvrdšou kefou (medená) a potom mäkšou kefou (nylonová). Samotné voskovanie prichádza až v tejto fáze, kedy je lyža dôkladne pripravená na to, aby ?o najú?innejšie vstrebala vosk. Daný vosk (parafín, prípadne grafit) si zvolíme pod?a druhu a teploty snehu. Delením parafínov sa budeme zaobera? v inom ?lánku. Nanesený parafín zažehlíme a necháme vychladnú?, prípadne ho škrabkou stiahneme za tepla. Stiahnutím za tepla lyžu dokážeme ešte lepšie zbavi? ne?istôt. Ak ale chceme, aby vlákna sk?znice pohltili parafín, musíme ho necha? vychladnú? v izbovej teplote, ?o trvá zhruba sedem minút. Následne parafín stiahneme škrabkou a lyžu opä? vykefujeme. Po tejto úprave je lyža pripravená na ?alšie kroky, ?o je práškovanie alebo nanášanie rôznych iných urých?ova?ov. Tieto urých?ova?e sa však v rekrea?nom lyžovaní nevyužívajú, pretože sú finan?ne ve?mi náro?né. Ošetrenie lyže parafínom úplne posta?uje pre rekrea?ných bežcov na lyžiach, ?i už je to tréning alebo sú to preteky. Takýmto spôsobom sa treba o lyže stara? pravidelne zhruba po odjazdení 50 až 70 km, ?ím pred?žime životnos? lyže. Samozrejme, ?ím ?astejšie sa lyža napúš?a parafínom, tým sa dlhšie uchovávajú sklzné vlastnosti lyže, ?o znamená, že lyža nevysychá a nevytvárajú sa na nej belasé f?aky. 

Voskovaním môžeme zlepši? sklzné vlastnosti zhruba o 20 - 30%, ale najdôležitejšia je štruktúra a samotná lyža. To znamená lyža, ktorá má zlé sklzné vlastnosti (štruktúra a typ sk?znice na sneh), nemôže voskovaním dosiahnu? takú úrove?, ako má lyža, ktorej sklzné vlastnosti sú ve?mi dobré. Preto treba klás? ve?ký dôraz pri výbere lyží. Mnohí špi?koví pretekári majú nieko?ko desiatok párov lyží, aby si mohli vybra? na daný sneh a podmienky tie správne lyže, ?o však nie je prípad rekrea?ných bežcov. Kompletné voskovanie lyží prebieha na našich víkendových kurzoch, kde si voskovanie môžete vyskúša? pod doh?adom odborníkov. Verím, že sa ?oskoro uvidíme.

Autor: Peter Žiška (www.nordicacademy.sk)

Z denní?ka profesionála ...

Biela stopa SNP

Tento víkend sa uskuto?nil 39. ro?ník Bielej stopy na Skalke, kde sa zú?astnili aj inštruktori nordicacademy.sk. Podujatie za?ínalo v posledných ro?níkoch už v piatok mestskými šprintmi, ale pre úpravy v meste sa preteky nemohli uskuto?ni?. V sobotu preteky odštartovali výstrelom o 10:00, kor?uliarskou technikou na 26 km a 47 km a v nede?u o 10:30 klasickou technikou na trati dlhej 25 km. V sobotu sa na kratšej trati zú?astnilo 313 mužov, 48 žien a na dlhšej, 47 km dlhej trati 219 mužov a 11 žien.

Tra? Bielej stopy sa považuje za naj?ažšiu v sú?aži Euroloppet. Je náro?ná predovšetkým ve?kým prevýšením, kde najnižší bod trate sa nachádza pod úrov?ou 900 m.n.m a štart aj cie? nad úrov?ou 1200 m.n.m. Vä?šina dlhých tratí sa behá na miernom profile. Pri spolo?nom štarte, ktoré sú pravidlom pri dlhých behoch je ve?mi dôležité postavenie na štarte, ktoré môžete získa? vybehaným umiestnením na minuloro?nom podujatí, prípadne ak ste ?lenom reprezentácie a podobne. Osobne som štartoval z prvého koridoru, kde sa vytvorili, ale 2 rady a tým že som prišiel na štart v posledných minútach som bol v druhom rade, celkovo boli 3 koridory. Vyštartoval som zhruba na 20 – 30 pozícii, tra? bola široká asi 9 m, takže ved?a seba mohli ís? 2 pretekári pri kor?uliarskej technike. Predieranie sa dopredu stojí mnoho síl a ?asto treba aj š?astie, aby ste nezlomili pali?ku, prípadne sa nestali sú?as?ou kolízie. Ob?erstvovanie bolo po celej trati zhruba na každom 6 km, takže to bolo v poriadku. Organizátorom by som vytkol zrejme zlú úpravu tratí, pretože tra? bola mäkká a asi 1/3 šírky trate bola vyššia ako zbytok, takže predbiehanie bolo obtiažne a kor?u?ovali sme aj po klasickej stope, ?o by sa na takýchto ve?kých podujatiach stáva? nemalo. Ke?že po?asie bolo fantastické a snehu bolo dostatok, myslím si, že tra? mohla by? upravená lepšie, ale je to len môj osobný názor. Teplota bolo okolo – 12°C a slne?no. Mnohí sa pýtajú ?o na lyže, my sme dávali ako podkladový parafín LF3 swix zelený a prášok, štruktúra sa do lyže nedávala ?o sa ukázalo ako chyba, pretože nasledujúci de? sme dali strom?ekovú štruktúru, ktorá výrazne zrýchlila sklznos? lyží. Išiel som na lyžiach Fischer Cold, myslím si, že lyže so štruktúrou na tento typ snehu som, ale nemal. Jazda bola tupá, oproti jazde v nede?u na klasických lyžiach, kde boli podmienky približne rovnaké. Po absolvovaní 26 km dlhej trate som bol trocha sklamaný, pretože asi 2 km pred cie?om v najvyššom stúpaní kde sme išli 3 pretekári spolo?ne som stvrdol a nepodarilo sa mi ich udrža?, skon?il som na 4. mieste so stratou na ví?aza M. Kazára 3:23 a 0:45 na 2. a 3. miesto. ?alší de? to bolo o nie?o lepšie. Bežal som 25 km klasickou technikou podarilo sa mi by? od za?iatku na popredných miestach, kde sme spolupracovali a striedali sa, ale vä?šiu som ?ahal ja. Lyže mi išli perfektne v zjazde v?aka spomínanej strom?ekovej štruktúre. V stúpaniach to bolo horšie pretože sme mazali zrejme moc tvrdé vosky a musel som vyskakova? zo stopy a ís? strom?ekom, ?o je energeticky náro?nejšie a pomalšie. Išiel som na stúpacom vosku Rode -2 °C až -7 °C. Od 12 km som šiel v podstate sám až do cie?a, kde som skon?il 2. so stratou na ví?aza R. Šretra 0:55.

                Super podujatie ur?ite pôjdem aj ?alší rok ak bude slúži? zdravie a nebudú dôležitejšie preteky. Myslím si, že to je jediné a najkvalitnejšie podujatie v behu na lyžiach na Slovensku. Je smutné, že po?et pretekárov nepresiahol spolu ani 1000 ú?astníkov, po?as obidvoch dní. Cena štartovného sa pohybuje od 15 € až po 49 €. Výška ceny závisí od dátumu prihlásenia, d?žky trate a toho ?i ste ?lenmi SLA (Slovenská lyžiarska asociácia). Verím, že o rok sa na tomto podujatí stretneme a v?aka našej škole nordicacademy.sk sa nau?íte, prípadne zdokonalíte v behu na lyžiach, ?o Vám pomôže pri dosahovaní Vašich osobných ví?azstiev.

Autor : Peter Žiška (www.nordicacademy.sk)

Základné spôsoby behu pri klasickej technike

Ak ste nikdy, alebo ve?mi dlho nestáli na bežkách budú sa Vám zda? dlhé a budete sa cíti? na nich nemotorne. V ?om teda spo?íva ?aro ? V jednoduchosti a kráse, znie to poeticky, ale je to tak. Neexistuje prirodzenejší zimný šport ako je beh na lyžiach. Pre za?iato?níkov preto odporú?am klasickú techniku behu, podobá sa po biomechanickej stránke chôdzi a vä?šine z nás chôdza ako tak ide. Ke? si úspešne zapnete lyže a postavíte sa na ne, vä?šina z Vás spraví prvý krok dominantnou nohou, sú?asne bude dopredu smerova? aj jedna paža. Pri chôdzi je to nesúhlasná paža s vašou nohou, ale pri behu na lyžiach je to súhlasná paža (pravá noha vpredu, pravá ruka vpredu), ?o je prvá základná a koordina?ne najhoršia a naj?astejšia chyba. Rovnako ako pri chôdzi na sucho tak aj pri behu na lyžiach klasickou technikou, sú vždy vpredu nesúhlasné kon?atiny (pravá ruka vpredu, ?avá noha vpredu). Ak dokážete takýmto spôsobom krá?a? zvládli ste prvý krok a dokážete prekonáva? rovinky, prípadne mierne stúpania. Podrobný postup ako to zvládnu? sa dozviete na našom kurze. Vyzerá to jednoducho, ale koordina?ne je to ve?mi náro?né ak s tým máte problém, preto je ve?mi dôležité, aby ste sa to nau?ili správne, ak sa to nau?íte nesprávne mozog si zapamätá zlý motorický vzorec a jeho odstránenie je omnoho ?ažšie ako samotné u?enie.

Súpažný spôsob behu je motoricky omnoho ?ahší no v stúpaniach sa ve?mi nevyužíva. Súpaž je v podstate len práca paží, v skuto?nosti zapájate aj celý trup a chrbát, nohy pracujú minimálne u rekrea?ných bežcov. Naj?astejšie chyby pri tomto spôsobe behu sú predhadzovanie pali?iek pred seba, ruky vpredu do A?ka (ruky nie sú na šírku ramien, ale tla?íte ich k sebe ?o je chyba), vystreté ruky pri zábere pali?iek. Tí ?o majú slabší trup a paže moc tento spôsob nevyužívajú a radšej používajú  spomínaný striedavý beh dvojkro?ný. Ak k súpažnému behu pridáme jeden odraz nohy vznikne súpažný beh jednokro?ný, odraz nohy za?ína, ke? ruky mí?ajú telo pri smere vpred. Naj?astejšia chyba pri tomto spôsobe je zlá ?asová koordinácia (neskorý, alebo príliš skorý odraz).

Beh na lyžiach za?ína by? behom až vtedy, ke? dokážete jazdi? jednooporovo, ?o znamená, že jazdíte len na jednej lyži. Na rozdiel od atletického behu v behu na lyžiach nenastáva letová fáza, pokia? na lyžiach neská?ete, využíva sa práve sklzová fáza, kedy sa veziete na jednej lyži ?o sa nazýva jednooporové postavenie. ?ím chcete ma? dlhší sklz, tým musíte vynaloži? vä?šie úsilie pri odraze, ktorý musí by? krátky s ve?kým impulzom sily. Nemôžete však o?akáva? že sa nau?íte takto jazdi? po nieko?kých hodinách na lyžiach, neviem o nikom komu by sa to podarilo. Našim cie?om je nau?i? vás základné spôsoby behu, u?ah?i? a spríjemni? vám pohyb na lyžiach. Všetko je vecou tréningu a ak za?nete jednotlivé spôsoby trénova? je dobré, aby ste sa videli ako vám to ide, pretože my ?udia si ?asto myslíme, že to ?o robíme, robíme správne no nie je to vždy tak, poskytujeme aj videoanalýzu vašich prvých krokov, kde sami vidíte ?o robíte zle, ?ím sa podarí skôr odstráni? vaše nedostatky.

V za?iatkoch je jednou z najdôležitejších veci vedie? dobre pada?. Ak si viete spríjemni? padanie motivuje vás to, aby ste sa nevzdávali, ale ak sú vaše pády bolestivé, prípadne sa vyskytnú zranenia môže vás to odradi?. Osobne som sa ešte v behu na lyžiach nestretol so zlomeninami, takže tento šport považujem za jeden z najbezpe?nejších. Zásadou padanie je aby ste padali nabok, aby ste pri páde nedávali ruky pod seba. Ke? už viete, že sa pádu nevyhnete znižovaním ?ažiska sa približova? k zemi nepada? z vystretých nôh. Ak sa blížite ku stromu, plotu prípadne inej prekážke hodi? sa na zem je lepším riešením ako do nie?oho narazi?. Prajem ve?a š?astných kilometrov a verím, že naša škola vám ich pomôže zvládnu? a ukáže vám tu správnu cestu.

Autor : Peter Žiška (www.nordicacademy.sk)